Po fyzicky aj psychicky náročnej noci dnes spím trošku dlhšie ako zvyčajne. Zobúdzam sa okolo 8:30. Svetlo tiež v prebúdzaní nepomáha, pretože ho moc nie je. Tu pri meste Lakselv, v tomto období už slnko vôbec nevychádza (dnes je 27.11.). Budúci východ slnka v Lakselve bude až 17teho januára, teda takmer o dva mesiace. Je tu len také šero medzi 10:00 a 12:00 a mimo toho úplná tma.
O 9tej štartujeme. Ku podivu, cesta sa cez noc nezmenila, stále je to čistý ľad. Mám strach, že najmenší briežok bez rozbehu nezdoláme, a tak po 5km jazdy zastavujem a idem nahodiť reťaze. S reťazami idem ako tank, síce to na tvrdom ľade a s tvrdým podvozkom nie je príjemné ani pre mňa, ani pre auto, ale nemáme inú možnosť.
Po hodine a pol zastavujeme pumpe, kde dopĺňame palivá pre nás aj auto. Pre auto plnú nádrž a liter oleja, keďže zas všetko zožralo a pre nás kávičku a vafle čo vidíme pod sklenenou pokrievkou. Až pri jedení zisťujeme, že vafle sú niečím naplnené. Chutí to trochu ako karamel, trochu ako maslo… netušíme čo to je, ale je to geniálne!
Po doplnení palív, môžme pokračovať ďalej na sever. Okolie je úžasné. Takmer žiadne osídlenie, len sem tam osamelý domček, inak pustá krajina a cesta tiahnuca sa popri fjorde. Cestou sa nám vydarilo nájsť ubytovanie v mestečku Honningsvåg, ktoré je vstupnou bránou na Nordkapp a zároveň najsevernejšie mesto v Nórsku. Pred Honningsvågom ešte musíme zdolať podmorský 7-kilometrový tunel. Pre bežného Slováka budú jeho automatické brány, vyzerať ako zo scifi filmu, iných prekvapí, že tunel bol spoplatený do roku 2012 a už nie je. V Nórsku sa totiž poplatkami spláca tunel alebo úsek cesty a keď sa splatí, tak už nie je dôvod vyberať poplatok. To už je poriadne scifi, čo?
Tunel bol ťažký oriešok. Ak aspoň trocha súcitíte s autom, tak prejsť 7km po suchej ceste, s reťazami na kolesách, to naozaj bolí. Samozrejme, mohol som ich zhodiť, ale komu by sa chcelo kvôli takému kúsku?
Hneď za tunelom už vidieť Honningsvåg, najsevernejšie nórske mestečko (2500 obyvateľov). Do mesta prichádzame okolo 13tej, ale keďže ubytovanie máme dohodnuté až od 18tej tak rovno pokračujeme na vytúžený Nordkapp. Odtiaľto je to asi 30km a 40 minút podľa navigácie. Je úplná tma, za mestom sa strácajú akékoľvek znaky civilizácie, cesta stúpa nahor a začína poriadne fúkať. Nestretáme žiadne autá, v niektorých miestach tak fúka sneh z okolitých kopcov, že nevidím ani na koniec kapoty. Na rovných úsekoch sú zasa nafúkané záveje cez celú cestu asi do 30 centimetrovej výšky. Už len čakáme kedy na ceste objaví neprejduteľný závej a budem sa musieť otočiť. Naštastie nič také sa nekoná a kúsok pred cieľom stretáme odhŕňač. Pokladne su zavreté, rampy otvorené, pred zatvoreným visitors centrom sme len my, odhŕňač a jedna dodávka, ktorá sa tu očividne chystá prespať. Nie je vidieť ani kde sú útesy, tak sa len odfotíme pri dverách s nápisom Nordkapp, aby sme dali vedieť všetkým doma, že sme dorazili na najsevernejší bod Európy a ideme naspäť do Honningsvågu, pohľadať niečo na zjedenie a tiež naše ubytovanie.
