Deň siedmy – Nordkapp

Vstávame o 8:00, aby sme mohli vyraziť hneď ako sa vonku rozvidní. Cez noc napadlo zopár centimetrov nového snehu, tak vychádzam von očistiť auto. V tom ku mne pribehne sused, starší pán, že nemôže naštartovať. Lámanou angličtinou sa ma pýta, či mám štartovacie káble a či by som mu pomohol. Samozrejme, že mám a samozrejme, že pomôžem. Zhodou okolností mal tiež starého Passata, a tak vznikla úsmevná situácia, ako starý Passat zo Slovenska štartuje nórskeho na jeho domácej pôde:)

Po naštartovaní suseda sme pripravený vyraziť na Nordkapp. Cestou nastal prvý problém s autom, ktorý mohol spôsobiť vážne komplikácie. Nebolo to však chybou auta. Petra sa snažila otvoriť zamrznuté okno a tak sa vo vnútri roztrhlo lanko. V takomto prípade sa kľudne mohlo stať, že okno by padlo dole do dverí a kompletne by sa rozbilo. Naštastie silná námraza ho udržala hore a tak beriem lepiacu pásku a okno lepím napevno k dverám. Odteraz sa teda nebude dať otvárať.
Cesta na Nordkapp je za svetla omnoho menej stresujúca ako bola cez noc. Pri vstupe na Nordkapp nás prekvapil pozdrav v slovenčine. Aj tu, na najsevernejšom mieste Európy, pracuje Slovák. Chvíľku sa rozprávame, dostávame dobré tipy a dokonca aj zľavu na vstup. Cena za dve osoby a jedno auto bola 46€.

Zatiaľ v návštevnom centre takmer nikto nie je. Prvý autobus plný turistov má prísť až o hodinku, takže máme v kľude čas na obchody so suvenírmy, jaskyňu svetiel aj kino s krátkym filmom o Nordkappe. Tento krátky film sa mi podarilo nájsť na vimeu, takže ak máte záujem si pozrieť, nech sa páči https://vimeo.com/42574381
Ideme sa pozrieť von k známemu glóbusu, pričom bojujeme s poriadnym vetrom, ktorý sa tu plazí popri 300 metrov vysokých útesoch. Vonku sa nedá dlho vydržať, tak sa po chvíľke vraciame naspäť dovnútra.

Medzitým už prišiel autobus s turistami. Doteraz tu bol kľud, ale zrazu je tu celkom rušno. Z tohto ruchu ma však ľahko vymanila teplá polievka v reštaurácii s výhľadom až za samotný koniec Európy. Popri skvelom občerstvení pozorujeme ako končí dnešná chvíľka denného šera a my sa teda zberáme naspäť k mestu Honningsvag. Zastavíme v meste na pumpe na našu novo-obľúbenú pochúťku (wafle s hnedým syrom) a rozmýšľame čo ďalej. Hovoríme si ako veľmi sa nám tu páči, aký je tu kľud, aké výnimočné miesto to tu je a tak netrvá dlho aby sme sa rozhodli, že zostaneme ešte jednu noc.

Rýchlo píšem na apartmán, či je ešte voľný aj na túto noc a hneď aj bookujem. Už je síce úplná tma, ale my máme pred sebou ešte podstatnú časť dňa. Dnes teda máme pohodový večer a čas na dobitie energie. A ako najlepšie dobiť energiu? Predsa dobrým jedlom v dobrej reštaurácii. Vyberám príjemnú reštauráciu v prístave s najlepším hodnotením v meste. Petra sa pohráva s myšlienkou dať si nejaké bežné jedlo ako cestoviny alebo pečené kurča. Toto cezo mňa neprejde. Som zástanca lokálnej kuchyne, tak rýchlo presvedčím jej chuťové bunky na niečo zaujímavejšie čo u nás neochutná. Nakoniec si dáva pečeného soba a ja veľrybí steak. Sob chutí ako divina, čo sa dalo čakať, ale veľryba prekvapuje, chutí aj vyzerá viac ako hovädzina. Obe jedlá boli skvelé. A cena za večeru? 55€, čo na drahé Nórsko, celkom odľahlé miesto a dobrú reštauráciu nie je vôbec zlé.
Po skvelej večeri ideme na apartmán. Zvyšok večera už len oddychujeme, kopírujem pamäťové karty do notebooku, zapisujem poznámky pre tento blog a plánujem cestu na nasledujúce dni.